História lesov mesta Gelnica

Keď chceme poznať históriu lesov mesta Gelnica, musíme sa vrátiť až do 11. storočia kedy lesy ako súčasť rozsiahlych majetkov začali uhorskí panovníci počnúc kráľom Štefanom rozdeľovať na župy, na ktorých čele boli župani ako správcovia kráľovského majetku. Naše územie vtedy patrilo do Spišskej župy. Niektoré územia kráľovského majetku boli vydávané aj do vlastníctva cirkevným ustanoveniam.

V roku 1241 prepadli Uhorsko Tatári, spustošili Východoslovenskú nížinu, vypálili Jasovský kláštor, obyvateľstvo sa zachraňovalo útekom do hor. Dôsledok tejto tatárskej pohromy bolo zosilnenie kolonizácie, najmä z nemeckých krajov prichádzali remeselníci, baníci, odborníci v lesných prácach, drevári, uhliari, piliari, čo napomohlo k rozvoju remeselníckej výroby a obchodných centier v mestách.

Výsadné postavenie získavali mestá, ktoré sa stávali strediskami obchodu a remesiel. Mestské výsady získalo aj mesto Gelnica od kráľa Bélu IV. v roku 1264, ktorých súčasťou bolo právo kutácie ako aj právo užívania lesov a potokov v jeho okruhu. V roku 1284 daroval kráľ Ladislav IV. les mestu Gelnica darovacou listinou zo dňa 3.8.1284

Ďalšia zmienka o užívaní lesov pochádza z roku 1399, kedy jasovský prepošt chcel odňať gelnickým mešťanom vlastnícke právo na tzv. čierny les (ihličnatý), čo kráľ Žigmund prekazil s odôvodnením, že baníctvo nemôže existovať bez lesov.

Značná časť lesov v Gelnici patrila rodine bijacovskej vetve Czsakyovcov, s ktorými mala Gelnica začiatkom 19.storočia 30-ročný spor, ktorý sa skončil v roku 1838, kedy rodina Csaky odovzdala lesy, lúky a pasienky mestu Gelnica, za čo mesto zaplatilo 160 tisíc zlatých. Pretože mesto muselo tento obnos v celej sume zložiť, rozhodlo sa na návrh starostu Brencra odpredať prestarnuté porasty na Klippbergu, na Nižnom a Vyšnom Grenzligu a na Scheiben v Grelenzeifen. Tieto porasty boli aj tak hodne poškodené pastvou z okolitých obcí a ceny dreva boli pre odpredaj výhodné.

Prijatím Tereziánskeho lesného poriadku v roku 1769 sa v komorských panstvách ale aj v mestských lesoch pristupovalo k zameraniu, mapovaniu a zariaďovaniu lesov. Z tohto obdobia sa zachovala najstaršia banícko-lesnícka mapa z roku 1762 v meste Gelnica. Boli to prvopočiatky plánovitého a cieľavedomého obhospodarovania lesov.

Zariaďovanie lesov a hospodárenie na princípe lesných hospodárskych plánov bolo ustanovené zákonným článkom č. 31 z roku 1879 – tzv. lesným zákonom.

V rokoch 1949-1953 bola vykonaná inventarizácia lesov na základe ktorej bola k 1.1.1954 v okrese Gelnica lesnatosť 56,92 %.

V októbri 1950 podľa zákona č. 312/48 Zb., keď sa začali preberať mestské a obecné lesy do operatívnej správy, z lesov mesta Gelnica a okolitých lesov bol vytvorený Lesný závod Gelnica, ktorý existoval iba jeden rok do 31.12.1951. Od 1.1.1952 pestovnú činnosť vykonávala Správa lesného hospodárstva (SLH) Margecany a ťažbovú činnosť Ťažbový závod Gelnica, ktorý od 1.1.1953 bol nahradený Hnileckým lesným priemyslom (HLP).

Činnosť týchto závodov ukončila reorganizácia štátnych lesov k 1.1.1956 kedy vznikol Lesný závod Margecany, pod ktorým boli lesy mesta Gelnica obhospodarované až do ich opätovného vydania mestu v roku 1992

Personálne vedenie mestských lesov

Po prevzatí lesov mestom Gelnica v 19. storočí, boli správou a starostlivosťou o lesy poverovaní tzv. “lesní inšpektori“, ktorým boli pridelení lesní hájnici. V Gelnici za lesných inšpektorov volili každoročne mešťanov s mesačným platom 25 viedenských zlatých. Od roku 1840 Gelnica poverovala správou mestských lesov odborne vzdelaných lesných hospodárov. Mesto k tomu prinútili značné škody na lesoch vzniknuté pastvou, ktorým mohol účinne čeliť len nezávislý odborný hospodár. Mená bývalých mestských lesných hospodárov sa nezachovali len od r. 1898. V tomto roku nastúpil službu Viliam Apáthy, ktorý bol absolventom lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Jeho činnosť bola významná hlavne v zakladaní veľkých lesných škôlok, zbere semien, pestovaní sadeníc a na zalesňovanie využíval sadenice z vlastných škôlok. Po ňom bol lesným hospodárom Ing. Varga, ktorý počas svojho účinkovania vykonal revíziu hospodárskeho plánu mestských lesov.

Po druhej svetovej vojne na krátky čas nastúpil u mestských lesov Ing. Anzelm Bútora a po ňom Ing. Július Durkovič za účinkovania ktorého boli lesy mesta Gelnica prevzaté do štátneho spravovania. V období od 1.1.1953 – 31.12.1955 kedy lesy mesta Gelnica organizačne spadali pod HLP Margecany riaditeľom bol Mišút Ján a hlavným inžinierom bol Ing. Schrenkel Emil.

Odbornú starostlivosť nad nimi mal naďalej Ing.Durkovič najprv vo funkcii hlavného pestovateľa SLH, potom vo funkcii hlavného inžiniera LZ a od r. 1964 ako riaditeľ LZ Margecany. Ďalšími riaditeľmi na LZ Margecany boli Ing. Barančok Ľudovít, Ing. Vilim Milan a Ing. Hlásny Jozef

Obhospodarovanie lesov mesta Gelnica až do reštitučného prinavrátenia.

Lesy mesta Gelnica po roku 1956 boli organizačne začlenené pod LZ Margecany, Štátne lesy Košice, ktorý prešiel viacerými organizačnými zmenami (ŠL PR Košice, Východoslovenské štátne lesy, Vsl. lesy ŠP Košice). Do roku 1973, boli lesy mesta Gelnica začlenené do troch polesí, Korunka ,Turzov a Prakovce , na ktorých pôsobili vedúci polesí Varga Štefan, Gregorčík Jozef, Andraško Dezider, od roku 1965 Varga Štefan, Varga Emil, Rentka Ján, neskôr na polesí Turzov Krivjanský Jozef. 
Technikmi polesí na počiatku boli Dolinský Karol, Ing. Kaľavský Jozef, Hadbavný Peter, neskôr nastali obmeny Ing. Kováčova Oľga, Ing.Hatiar Stanislav a Kukučka Dezider.

Lesníkmi na jednotlivých úsekoch boli Rusnák Jozef, Rusnák Štefan, Šcurko Ján, Luščák Štefan, Krivjanský Jozef, Rendoš Imrich, Stromf Bedrich, Papcún Milan, Král Anton, Barlovský Ján, Anger Miloš, Pavúk Ondrej, Kukučka Dezider, neskôr obmeny Zakutný Ondrej, Cicoň Jozef, Trenčianský Miroslav.

V roku 1964 postihla lesy v oblasti polesia Thurzov rozsiahla veterná kalamita, ktorá mala za následok zničenie rozsiahlych rubných porastov turzovskej jedle a spracovávanie tejto kalamity bolo vykonávané v roku 1965.

K 1.1.1973 bola veľká reorganizácia LH v rámci ktorej sa zlúčili bývalé tri lesné závody Hnileckej doliny (Margecany, Smolník a Stará Voda) pod LZ Margecany. Vo vnútrozávodnej štruktúre boli zlúčené všetky tri polesia pod Lesnú správu Gelnica. Lesná správa Gelnica obhospodarovala okrem mestských lesov aj lesy Urbariátu Žakarovce, Pasienkovej spoločnosti Prakovce, Obce Prakovce, Urbariátu Kojšov a časti mestských lesov Košice o celkovej výmere 9284 ha a jej činnosť bola rozdelená na 11 lesných obvodoch. Tento stav bol zmenný až v roku 1975, kedy tri LO z Kojšova prešli pod LS Margecany a výmera LS Gelnica mala 7265 ha. Sídlom lesnej správy bola budova s hospodárskym dvorom, kde boli zároveň aj mechanizačné dielne na Slovenskej ulici č.4.

Na lesnej správe Gelnica bol vedúcim p. Hadbavný Peter od jej vytvorenia až do roku 1988, kedy za vedenia Ing.Vilima Milana bol vykonaný nezmyselný „kolotoč troch správcov“ a za vedúceho správy bol dosadený Ing. Šefčík Jozef, bývalý vedúci THS Margecany, ktorý bol správcom na LS Gelnica až do reštitučného odovzdania lesov.

Technikmi LS Gelnica v počiatku roka 1973 boli Varga Štefan, Rentka Ján, Dolinský Karol, Cicoň Jozef, Gajdoš Ondrej, neskôr po obmenách Trenčianský Miroslav, Gordulič František, Ing. Hricko Peter, Vargová (Stramová) Štefánia, Klein Ján st., Ing. Nemčík Štefan, Varga Emil, Daniel Michal, Grega Ľubomír, Beluško Vincent.

Na lesných obvodoch v roku 1973 boli lesníci Rendoš Imrich, Trenčianský Miroslav, Pavúk Ondrej, Kráľ Anton, Zákutný Ondrej, Steiner Klement, Rusnák Štefan, Šcurko Ján, Spišák Vincent, Pavúk Ján, Slota Jozef a ťažboví majstri Gregorčík Štefan a Barlovský Ján.

Po obmenách sa na LO vystriedali Sasák Ondrej, Ledvinský Herbert, Varga Emil, Baldovič Imrich, Alcnauer Ladislav, Lukáč Michal, Dzurnák Milan, Molčák Ján, Novák Peter, Novák Ján, Klein Ján st., Strama Ján, Grega Imrich, Dorko Peter, Fabrici Milan, Zahornacký Miroslav, Klein Ján ml., Chovan Marián, Vereb Ľuboš, Šomšák Ivan, Beluško Vincent

Po roku 1989, kedy nastali zmeny v spoločenskom zriadení došlo k zmenám v užívateľských vzťahoch k poľnohospodárskej a lesnej pôde na základe zákonov 229/1991 Z. z. zákona o pôde, ktorý prinavracal užívateľské práva fyzickým osobám, urbariátom a lesným spoločnostiam.